Jedným z najrozšírenejších a najnebezpečnejších mýtov o znásilnenie je ten, že znásilňuje cudzí človek kdesi v temnom priechodu. Opak je však realitou. Vo viac ako 90% prípadov (štatistika Ministerstva vnútra, 1993) sa jedná o znásilnenie známym človekom - susedom, kamarátom, kolegom z práce, partnerom. K znásilneniu môže dôjsť na rande s človekom, ktorého sotva poznáte, pri popíjaní a rozprávanie s kamarátom, pri vybavovaní veci so susedom, ale aj v dlhodobom vzťahu. V takýchto situáciách často dochádza ku zvaľovanie viny na napadnutú osobu alebo sa takéto konanie nepovažuje za znásilnenie. Napadnutá osoba býva obviňovaná, že "s ním nemala chodiť do bytu", "nemala piť alkohol", "nemala mu dovoliť, aby sa jej dotýkal". Vzťahové sexuálne násilie je však akákoľvek sexuálna aktivita bez súhlasu medzi dospelými, ktorí sa navzájom poznajú.
Často sú medializované tie prípady, keď si žena znásilnenie vymyslela (napr. všetky noviny písali o tom, ako si dievča vymyslela znásilnenie, pretože ju sklamalo prvé rande) alebo kedy znásilnenia blízkym človekom bolo zvlášť brutálny. Tým dochádza ku zneviditelňování prípadov znásilnenia medzi blízkymi ľuďmi, keď nedošlo k použitiu hrubého fyzického násilia. O znásilnení sa jedná ale iv prípade nerešpektovania vôle druhej osoby. Násilník často nepoužíva priamo fyzické násilie, ale manipuláciu, psychické vydieranie, zneužíva fyzickú prevahu apod
Zložité, ale dôležité je teda venovať sa súhlasu a jeho procesu fungovania v sexuálnych interakciách. Málo spolu v takýchto situáciách komunikujeme a verbalizujeme svoje želania. Súhlas by sme mali považovať ako čin vedomého a verbálneho súhlasu k účasti na konkrétnej sexuálnej aktivite. Vedomý súhlas nemôže byť daný v spánku, pod vplyvom alkoholu, drog a podobne. V takýchto situáciách sa ľahko môže stať, že dôjde k nedobrovoľnej sexuálnej interakcii.
Existujúce stereotypné predstavy o mužoch ako sexuálnych predátoroch a ženách, ktoré sa musia nechať dobývať a nemajú otvorene komunikovať o svojej sexualite, vytvára priestor, v ktorom je ospravedlňované násilie na ženách, vedú k obviňovanie znásilnených žien apod, čo je veľmi nebezpečné.
Znásilnenie v partnerstve
V partnerstve a ešte viac v manželstve sa považuje sexuálne spolužitie za automatické a povinné. Muži často majú pocit, že na sex majú nárok. Tým sa páchatelia často obhajuje, často to tak vnímajú aj obete. Pre nahliadnutie sexuálneho násilia v partnerstve je určujúce to, že obeť mala / má s násilníkom vzťah a pravdepodobne spolu sexuálne žijú. Často si ani násilník, ani znásilnená osoba neuvedomia, že sa jedná o znásilnenie. V partnerstve nemusí byť jasná hranica medzi tým, čo je nevyžiadaný pohlavný styk a čo znásilnenie. Niektoré osoby nevyžiadaný sex môžu považovať za ponižujúce, iné nie. Dôležité je, čo konkrétna osoba pociťuje ako znásilnenie. Sexuálne interakcie proti vôli partnerky alebo partnera má za následok nepríjemné pocity, psychické problémy či traumy.
Stále máme pocit, že existuje niečo ako "ozajstné", jednoznačné znásilnenie. V porovnaní s tým sa znásilnenia v partnerstve mnohým zdá ako menej závažné. Napriek tomu sa jedná o trestný čin. Tieto mylné predstavy o znásilnenie treba demytizovat. Základné ľudské právo je slobodne nakladať s vlastným telom a so svojou sexualitou. Nikto, ani partner, ani manžel, to nesmie porušovať.
Znásilnenie na schôdzke (date rape)
K častému znásilnenie dochádza aj na stretnutiach. Ľudia sa ešte len spoznávajú, môžu očakávať rôzne veci apod Pre mnohých je ťažké pripustiť, že vynútený sex na stretnutí bolo znásilnenie, pretože nezodpovedá bežnej stereotypnej predstave znásilnenie. Ľudia majú pocit, že ku schôdzkam a vzťahu sex automaticky patrí, často sa popíja alkohol a môže dôjsť k erotickým hrám, ktoré potom znamenajú, že nasleduje sex. Ak však jeden z partnerov nechce ďalej pokračovať a ten druhý ho nerešpektuje, nalieha na neho a núti, jedná sa o znásilnenie. Znásilnenie na schôdzke či v partnerstve je hrubým zneužitím našej dôvery.
Znásilnenie seniorov / seniorek
Vek nie je ochranou pred znásilnením
Hoci je súčasný boj proti násiliu na ženách a znásilnenia implicitne smerovaný na ženy mladé, neznamená to, že žien starších sa netýka. Znásilnenie sa týka všetkých bez ohľadu na vek, a teda aj seniorek.
Obeťou sa môže stať seniorka aj senior
Hoci sú v drvivej väčšine prípadov obeťami znásilnenia predovšetkým ženy, existujú aj obete mužskej. Páchateľovi sú predovšetkým muži, niekedy aj ženy. Je dôležité zdôrazniť, že nie je výnimkou, že muž senior je znásilnenie mužom.
Špecifiká seniorského veku
V prípade seniorov a seniorek existujú určité špecifiká, na ktoré tu upozorníme. Vzhľadom k narastajúcemu veku a úbytku vlastných síl sa seniori stávajú závislými od pomoci okolia. Znásilnenie seniorek a seniorov je v niektorých prípadoch spojené s ďalšou kriminalitou, najčastejšie je spojené s prepadnutím alebo lúpežou. Môže byť často veľmi brutálny a to nielen vzhľadom k sile útočníka, ale aj vzhľadom k telesnej konštitúcii seniorek a seniorov. Riziko, že sa znásilnenie stane ohrozením na živote, sa u seniorov / seniorek ešte zvyšuje.
V iných prípadoch môže byť znásilnenie súčasťou dlhodobého domáceho násilia či týrania a zneužívania. Je dôležité zdôrazniť, že sexuálne zneužívanie je širší pojem a líši sa od znásilnenia (úzko spojené so sexuálnym stykom či jeho obdobou) tým, že sa jedná o akejkoľvek nevyžiadanej a nechcené sexuálne obťažovanie. Pritom aj v rámci sexuálneho zneužívania môže dôjsť k znásilneniu.
Rozšírené okruhy rizík
Podobne ako u znásilnenie v mladšom veku sú páchateľmi znásilnenia seniorek a seniorov takmer v 80% prípadoch osoby známe. Rolu tu hrá už spomenutá zvýšená potreba pomoci vzhľadom k úbytku vlastných síl, ale aj prostredie, v ktorom starí ľudia trávia svoj čas.
Páchateľ sa môže regrutovať z rodiny, z partnerského zväzku, zo susedstva, ale aj z radov ošetrujúcich - a to aj ošetrujúcich profesionálov. Samotné znásilnenia sa potom môže odohrávať v domácom prostredí, prostredí inštitucionálnym alebo sa môže jednať o napadnutí na verejnom priestranstve.
Následky
Starý človek môže byť veľmi krehký. Akýkoľvek útok môže spôsobiť rozsiahle zranenia, pretože jeho fyzická stránka už nie je tak odolná. Následky znásilnenie sú často vážne, krvácavosť je zvýšená a obeť mnohokrát útok neprežije.
Aj psychika sa v starobe stáva krehkejšie. Akákoľvek zmena sa stáva ohrozujúce. V prípade znásilnenia to platí obzvlášť silno. Obeť znásilnenia sa musí vyrovnávať nielen s poraneniami fyzickými, ale predovšetkým s poranením psychickým. Spomienky sa často vracajú, obeť sa cíti bezmocná, obáva sa o svoju budúcnosť a svoje bezpečie. Je narušená základná dôvera k ľuďom a ku svetu.
Zdroje pomoci
Téma sexuality je pre seniorský vek všeobecne veľmi žhavú záležitosťou. U mnohých starých ľudí stále pretrváva tabu ohľadom hovorov o sexe na verejnosti. Hanba spojená s témou znásilnenia je tak prítomná veľmi výrazne. Tendencia k druhej šikanovaní obete (výčitky o neopatrnosti alebo vystavenie sa nebezpečenstvu o samote, ktoré sú bežné u znásilnenie všeobecne) a nie páchateľa tak môže byť pre seniorky a seniorov ešte viac stresujúce.
Seniorky a seniori majú tiež odlišné dostupné zdroje pomoci. Vždy musí zvažovať, ako budú schopní / y sa o seba ďalej postarať a ako situácia ohrozuje ich životný nezávislosť. Zvažovanie možné pomôcť ovplyvňujú rodinné väzby, ale aj záväzky k ošetrujúcim osobám či ošetrujúcich osôb k nim. V neposlednom rade môže byť problém v dostupnosti miest pomoci (bariéry, diaľka, doprava).
Gayovia a lesby
Hoci sa o znásilnenie gayov a lesbických žien takmer nerozpráva, samozrejme k nemu dochádza a oni / ony sa ako obete sexuálneho násilia musí vyrovnávať so špecifickými problémami. Jedným z nich môže byť pocit viny: Bol / a som znásilnenie / a za spôsob života, ktorý vediem. U žien to súvisí s často opakovaným mýtom, že lesbická žena len nespoznala dobrý sex s mužom. Je dôležité si uvedomiť, že rovnako ako vo všetkých prípadoch znásilnenia je to páchateľ, ktorý nesie všetku vinu a zodpovednosť. Sexuálna orientácia nie je v žiadnom prípade dôvod, prečo by malo byť znásilnenie legitímne. Pre gayov aj lesby môže byť tiež ťažké nájsť zariadenia, ktoré by na ne nepokladať s homofóbiou.
Znásilnenie gayov a lesbičiek so sebou nesie spolu s bežnými mýty (pozri mýty o znásilnenie) ďalšie špecifické mýty. Jeden z nich je, že vzhľadom na to, že lesbické ženy normálne nespí s mužmi, nemôže u nich znásilnenie mužom vyvolať sexuálne problémy. Sexuálne prežitky ale trauma ako znásilnenie ovplyvňuje bez ohľadu na sexuálnu orientáciu a pohlavie páchateľa. Ďalším mýtom je, že žena nemôže byť znásilnená ženou. V skutočnosti môže dôjsť k znásilneniu ako známu (kľudne i partnerkou), tak cudzou ženou. Ak lesbickú ženu znásilnia žena, môže to narušiť vzťah k ostatným ženám a bude to chcieť nejaký čas, než sa zase schopnosť dôvery obnoví.
Gay, ktorý je znásilnenie, je v podstate dvakrát stigmatizovaní. Raz ako gay, raz ako mužská obeť znásilnenia. Predpoklad, že muž, ktorý znásilní iného muža, je gay, je mylný, pretože sexuálna túžba pri znásilnení zvyčajne nehrá rolu. K znásilnenia medzi gaymi sa samozrejme tiež dochádza, hoci sa jedná o jav, ktorý je v gay kruhoch takmer tabu. Z obáv pred odsúdením celej komunity väčšinovou spoločnosťou o tom väčšina obetí radšej mlčí. Spoločnosť navyše predpokladá, že určitú formu sadomasochizmu gay sex obnáša vždy. Je však dôležité uvedomiť si, že aj uprednostňovanie nejakej formy sexu (ktorá nikdy nie je viazaná na sexuálnu orientáciu) predpokladá, že s daným aktom obaja súhlasia.
Znásilnenie muži
Znásilňovania sa netýka len žien, ale prakticky kohokoľvek, teda aj mužov. Muži tvoria až 10% znásilnených osôb. To nie je málo a toto číslo sa ani zďaleka netýka len znásilňovanie vo väznici, hoci sa o iných formách znásilnenie mužov takmer nehovorí. Práve kvôli naprostej tabuzaicii tejto témy len málo mužov o svojom znásilnenie prehovorí.
Muži sú znásilňovanie predovšetkým inými mužmi. Keďže pri znásilnení nejde o sex (je tu len prostriedkom poníženie), muža znásilňujú muži heterosexuálne aj homosexuálne. Muža však znásilňujú aj ženy; môžu proti mužovi použiť a zvyčajne tiež použijú zbrane či početnej presile. Z tohto dôvodu bývajú znásilnenia na mužoch často ešte brutálnejší. Znásilnenie muži prežívajú pri znásilnení a po ňom rovnaké pocity ako ženy, teda smrteľný strach, hrôzu, pocit poníženia a hnusu, šok. Okrem obrovského poníženie pre ne znásilnenia navyše predstavuje spochybnenie ich mužské (s ktorou je úzko spojená sila a schopnosť ubrániť sa) a sexuálna (ak sú sami heterosexuálne a boli znásilnení mužom) identity.
Muži sa spravidla stretávajú s ešte väčším nepochopením od okolia. Často im sú kladené nevhodné otázky týkajúce sa práve ich sexuálnej orientácie. V prípade znásilnenia muža ženou je možnosť znásilnenie spochybnená celkovo, kvôli stereotypom o tom, že každý muž by si niečo také užil a že prítomnosť erekcie tomu len nasvedčuje. Pravda je však taká, že vynútený sex je pre mužov rovnako ponižujúce ako pre ženy a erekcie nijako nesúvisí so sexuálnou túžbou (vo chvíľach strachu je erekcie úplne bežná a ejakulácii môže dôjsť aj pri nechcenej / násilnej manipulácii). Erekcie a ejakulácie je mätúce často aj pre samotné obete, často vyvoláva pocity viny a pochybnosti o vlastnej sexuálnej orientácii (aj niektoré ženy zažijí počas znásilnenia orgazmus, čo je pre nich traumatizujúce obdobným spôsobom). Treba mať na pamäti, že žiadne z fyzickej reakcie neznamenajú súhlas so znásilnením či túžbu po ňom.
Znásilnenie muži potrebujú rovnakú pomoc a podporu ako znásilnené ženy alebo deti. Môžu sa obrátiť na poradňu pomáhajúca obetiam znásilnenia či domáceho násilia, na lekára a políciu. Rovnako ako u žien je dôležitá reakcia a podpora najbližšieho okolia.
Znásilnenie o ktorom sa nehovorí
Neboli nájdené žiadne príspevky.